1/10/2017

Bad Mommy | Alebo psychopat, sociopat a obeť

Viete čo? Tarryn Fisher je blázon. Fakt. Už ste ma o nej počuli hovoriť. Pamätáte si na F*ck love? Pamätáte? A stále ste to nečítali? Shame on you! Mali by ste! Minule som akurát v kindli prechádzala cez moje obľúbené quoty z tohto skvostu. A fakt by ste si to mali prečítať. Takže keď som videla, že Tarryn vyšla ďalšia kniha (a okrem toho ďalšia, ktorú som absolútne nezaregistrovala a ešte ma čaká aj jej Opportunist... ehm), tak som si povedala: čo tam po bakalárke, Simčila, čítaj! A aj som čítala...

Kniha je napísaná z 3 pohľadov - z pohľadu Fig, Dariusa a Jolene. Nechcem ukazovať prstom, kto je kto, nato prídete po prečítaní pár strán i vy sami. Ale je to tak - nájdete tam psychopata, ktorý o tom ani nevie. Nemá život. Nemá charakter, tak sa priživuje na niekom inom. A potom sociopata, ktorý ani netuší, čo robí, pretože je emočne odťatý, pretože je... no... sociopat. A obeť. Keď som písala "recenziu" na Goodreads, napísala som tam, že táto kniha nie je pre všetkých a už vôbec nie pre tých, ktorí si veľmi, ale ozaj VEĽMI zakladajú na tom, aby mali radi hlavné postavy.

Viete, ja to mám vo väčšine prípadov u prdele. Ani v realite nemám rada každého, dokonca sa nájdu aj ľudia, ktorých by som najradšej vlastnoručne uškrtila (o nenávisti nehovorím, to je emócia, ktorá hovorí, že ma ten človek stále nejakým spôsobom serie a viete... na nenávisť vynaložíte strááášne veľa energie a mne sa nechce), tak prečo by taký nemohol byť hlavný hrdina... ehm, viacero hlavných hrdinov? Viete, ešte aj tú obeť som mala občas chuť uškrtiť. Pretože prečo? A potom mi to trklo - lebo je človek. Všetci sme ľudia. A aj keď sa hrdo bijeme do hrude, akí sme MY tí iní, ako sa nenecháme využívať, ako vieme stále povedať názor... je to bullshit. Viem to ja, ty aj on, len si to nepriznáme, lebo však načo. A rovnako to nechcel vidieť ani naša obeť a ako dopadla...

Musím uznať, že Bad Mommy nesie nááádherný odkaz. Trošku nekonvenčne podaný a niektorí ho
možno aj prehliadnu, ale je tam a vyrazil mi úplne dych. Stále si však nie som úplne istá, čo si o tejto krátkej knihe (má čosi cez 250 strán, jednohubka... ťažká jednohubka s kopou klobásy a slaniny, z ktorej vám bude ťažko) myslieť. Fakt netuším. Ani som ju nehodnotila, no mnohé som si z nej vzala.

Nerozdávajte sa, určite nie. Ja som sa v tej obeti aj trochu našla - pretože aj ja sa snažím v každom vidieť LEN to dobré a srať na všetko zlé a zhnité v jeho vnútri. Fakt. A potom to príde - facka a ja to zrazu vidím a je mi zle (bejvávalo to horšie). Takže bacha nato, koho pustíte do svojho života. Môže to byť riadny hajzel.

A ku knihe? Prečítajte si to. Teda... ak vám nevadia úplne zvnútra prehnité postavy, ktoré by ste v realite možno aj zabili. Ak ste ako ja a nevadí vám to, choďte do toho. Podľa mňa neoľutujete.

Moje hodnotenie:
...úprimne? nehodnotila som, neviem ako, ale možno nato prídete vy ;)

0 komentárov:

Zverejnenie komentára